Možno druhý dych a možno posledná šanca

Svojho času – a skutočne to nie je veľmi dávno – som si na propagačných letákoch o Považskej Bystrici prečítala, že je to mesto, kde môžete o históriu zakopnúť na každom kroku. Prečítala som si tú vetu ešte raz… Neodvážim sa tipnúť si, koľko takýchto zakopnutí by som potrebovala na vyčerpávajúcu prechádzku po našich pamätihodnostiach. Jedna z nich sa však mení na kôpku kameňov rýchlejšie ako ten chatrný zvyšok. Možno práve tam treba zájsť zakopnúť si o históriu.

Považský hrad vypínajúci sa na kopci nad Váhom zostáva aj v podobe zrúcaniny neprehliadnuteľným svedkom histórie Považia a okrem historickej hodnoty je dokladom autentickej stredovekej architektúry. Má teda svoj význam nielen vo vzťahu k svojmu bezprostrednému okoliu, ale aj širšiemu regiónu. O to ťažšie je prizerať sa jeho postupnému zániku. Čo sa rozpadalo stáročia, neobnoví sa za pár rokov, ba dokonca ani desaťročí.

V lete roku 2008 vzniklo Združenie hradu Bystrica. Jeho cieľom je postupná konzervácia a obnova hradnej zrúcaniny nad Považským Podhradím. Činnosť niekoľkých združení, ktoré so zápalom pôsobia na (nielen hradných) zrúcaninách ukazuje, že táto práca si vyžaduje značné úsilie, je často zdĺhavá, časovo veľmi náročná, no pre zachovanie torzálnej architektúry v situácii akej sa dnes nachádza, už naozaj nevyhnutná.

Nebudem klamať ak poviem, že impulz vyšiel z neďalekej Lietavy od tamojšieho Združenia na záchranu hradu Lietava. Im patrí vďaka za mnohé cenné rady, ktorými nás zasypávajú vždy, keď si sami nevieme rady. Ich pomoc by však sotva stačila. Správne vyhodnotenie stavu a nasmerovanie pomoci nie je úloha pre laika. Toto milé bremeno prevzal metodik Martin Bóna a Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne.

Ešte v roku 2008 dalo mesto vyčistiť hradný areál od náletových drevín. Hurá systém by však narobil viac škody ako osohu, preto sme sa na začiatku snažili oboznámiť so základnými postupmi, triedili sme kamene na lícové či pomaranče, vynášali na hrad materiál, aby sme si mohli vyskúšať škárovanie. Po konzultáciách s metodikom sme začali nasledujúcu jar s prvými záchrannými prácami v severozápadnej časti, čiže v miestach medzi bránovovou baštou (dnešný vstup do objektu) a bránovou vežou na západnej strane. Práve tento úsek si totiž vyžadoval urýchlený zásah – kaverny v spodnej časti múrov sa výrazne podpísali na stave statiky. Súčasné metódy konzervácie počítajú s použitím pôvodného kameňa a malty, ktorá sa zložením a charakterom čo možno najviac približuje malte používanej v stredoveku. Pevne veríme, že aj tá naša vydrží prinajmenšom niekoľko storočí.

Nebezpečne vyzeralo vypadané nárožie obrannej veže, vlani na jeseň už domurované. Odstránili sme uvoľnené kamene z koruniek muriva, a tak sa môžeme nielen my, ale aj návštevníci, cítiť bezpečnejšie. Spomínaná obranná veža čaká na vyčistenie a spevnenie klenby, do čoho sa pustíme už na jar. V lete bola pri vstupe na hrad v rámci projektu Slovenského skautingu Odklínanie hradov osadená informačná tabuľa. Bohužiaľ neprežila ani prvú zimu. A nebolo to zásluhou tuhých decembrových mrazov…

Ak sa nabudúce pri vstupe na hrad zapozeráte pozornejšie do zdanlivo mlčiacich múrov, určite vám neuniknú typické prvky hradnej architektúry ako cimburie či smolný nos. Zrejme v tých miestach budeme miešať maltu alebo triediť kamene. Pozor, aby ste nezakopli!

Na nižšie uvedených stránkach nájdete stručné informácie o našom združení a fotoalbumy z pracovných akcií. Ak budete mať chuť priložiť ruku k dielu, odporúčam sledovať hlavne sekciu Diskusia na hradbystrica.sk.

http://www.hradbystrica.sk/

http://www.facebook.com/#!/group.php?gid=42116269820&ref=ts

http://hrad-bystrica.rajce.idnes.cz/

————————————

Katka

foto:  Združenie hradu Bystrica